Keď sa pripravujeme na tehotenstvo, veľa pozornosti venujeme strave, vitamínom, ovulácii, pohybu či spánku. Na jednu vec však väčšinou vôbec nemyslíme: teplotu prostredia, v ktorom žijeme. Nová rozsiahla štúdia publikovaná v roku 2026 sa pozrela práve na túto otázku.
Výskumníci analyzovali údaje od viac než 14 miliónov párov pripravujúcich sa na tehotenstvo a zisťovali, či vystavenie výraznému teplu alebo chladu pred počatím súvisí s tým, ako dlho páru trvá otehotnieť.
Výsledok?
S nižšou pravdepodobnosťou počatia boli spojené oba extrémy – veľké horúčavy aj výrazný chlad. To však ešte neznamená, že leto alebo zima spôsobujú neplodnosť. Pozrime sa na výsledky pokojne a bez zbytočného strašenia.
14 miliónov párov pripravujúcich sa na tehotenstvo
Rozsah tejto štúdie je naozaj výnimočný. Vedci použili údaje z čínskeho National Free Prepregnancy Checkups Project a analyzovali 14 029 184 párov zo všetkých 31 provincií pevninskej Číny. Páry boli sledované v rokoch 2014 až 2020 a aktívne plánovali tehotenstvo. Výskumníci následne podľa adresy bydliska odhadli, akému tepelnému stresu boli jednotlivé páry vystavené.
Nepracovali pritom iba s obyčajnou vonkajšou teplotou. Použili Universal Thermal Climate Index (UTCI) – ukazovateľ, ktorý kombinuje viacero faktorov prostredia a lepšie približuje, ako teplotu skutočne pociťuje ľudský organizmus. Potom sledovali time to pregnancy – čas do otehotnenia vyjadrený počtom menštruačných cyklov.
A práve tu sa objavila zaujímavá súvislosť.
Extrémne teplo súviselo s dlhším časom do otehotnenia
Páry vystavené výraznému teplu mali v priemere nižšiu fecundabilitu – teda pravdepodobnosť, že dôjde k počatiu počas jedného menštruačného cyklu. Súvislosť bola viditeľná pri teplotnom strese pred obdobím plánovania tehotenstva aj počas samotného snaženia.
Počas obdobia plánovania bolo vystavenie teplu spojené približne s 25 % dlhším časom do otehotnenia v použitom štatistickom modeli. To však neznamená:
„Ak je vonku horúco, vaša šanca otehotnieť klesne o 25 %.“
Použitý ukazovateľ bol time ratio, nie priamy percentuálny pokles pravdepodobnosti tehotenstva. Je preto lepšie výsledok interpretovať jednoducho: výrazný tepelný stres bol spojený s dlhším časom potrebným na dosiahnutie tehotenstva.
Prekvapením je, že podobnú súvislosť našli aj pri chlade
Možno by sme očakávali, že problémom bude predovšetkým vysoká teplota. Veď o prehrievaní semenníkov a kvalite spermií sa hovorí už dlho. Výsledky však ukázali podobný vzorec aj pri výraznom chlade. Počas obdobia plánovania tehotenstva bol chladový stres spojený približne s 26 % dlhším časom do otehotnenia.
Výsledky teda skôr naznačujú určitú krivku: nie „čím chladnejšie, tým lepšie“, ale skôr možnosť, že extrémy na oboch stranách môžu byť pre reprodukčné zdravie menej priaznivé.
Prečo by teplota vôbec mohla súvisieť s plodnosťou?
Jedno z možných vysvetlení poznáme pomerne dobre u mužov. Tvorba spermií je citlivá na teplotu a semenníky sa nachádzajú mimo tela práve preto, aby mohli fungovať pri mierne nižšej teplote. Výskum preto už dlhšie skúma napríklad vplyv: horúceho pracovného prostredia, veľmi častého prehrievania, horúcich kúpeľov či iných zdrojov tepelnej záťaže na parametre spermií. Nová štúdia však priniesla ešte jednu zaujímavú stopu – štítnu žľazu žien.
Vedci sledovali aj TSH
V rámci preconception vyšetrení mali ženy zmeranú hladinu tyreotropínu – TSH. Ide o hormón, ktorý riadi činnosť štítnej žľazy. Výskumníci zistili, že:
teplotný stres bol spojený s mierne vyššou pravdepodobnosťou abnormálnych hodnôt TSH.
Pri horúčave sa častejšie objavovali hodnoty pod normálnym rozsahom a pri chlade nad ním. Následne skúmali, či by zmeny TSH mohli vysvetľovať časť súvislosti medzi teplotou a plodnosťou. Výsledok bol zaujímavý, ale pomerne malý. Abnormality TSH mohli podľa modelu vysvetľovať iba približne 1,2 až 3,9 % pozorovanej asociácie. Štítna žľaza teda pravdepodobne nie je celým vysvetlením.
Znamená to, že by sme mali plánovať snaženie podľa ročného obdobia?
Nie.
A toto je pri interpretácii štúdie veľmi dôležité. Výskum neukázal, že páry by mali odkladať snaženie na jar alebo jeseň. Neurčil ani „ideálnu fertility teplotu“. A už vôbec z neho nevyplýva, že počas horúceho leta nemôžete prirodzene otehotnieť.
Ide o populačnú observačnú štúdiu.
Vedci pozorovali súvislosť medzi teplotnou záťažou a časom do otehotnenia, ale nemôžu dokázať, že práve teplota bola jej príčinou. Medzi ľuďmi žijúcimi v rôznych klimatických podmienkach totiž môžu existovať aj ďalšie rozdiely.
Čo má teda prakticky zmysel?
Výsledok by som určite nepremenila na ďalšie fertility pravidlo typu:
„Nesmiete byť v teple.“
Skôr nám pripomína niečo širšie. Reprodukčný systém nie je izolovaný od zvyšku tela ani od prostredia. Ak sa snažíte otehotnieť počas veľkých letných horúčav, dáva zmysel myslieť na úplne bežné veci: dostatočnú hydratáciu, vyhýbanie sa dlhému prehriatiu, primeraný pohyb v chladnejšej časti dňa a komfortné prostredie na spánok.
U mužov môže byť rozumné vyhnúť sa najmä dlhodobému a opakovanému prehrievaniu oblasti semenníkov. Nie preto, že jeden horúci deň „pokazí spermie“. Ale preto, že spermatogenéza je proces trvajúci niekoľko týždňov a teplota patrí medzi faktory, ktoré ju môžu ovplyvňovať.
A čo sauna?
Tu je potrebné oddeliť dve veci. Táto štúdia neskúmala saunovanie. Skúmala environmentálny tepelný stres podľa klimatických podmienok v mieste bydliska. Nemôžeme preto jej výsledky použiť ako dôkaz, že sauna znižuje šancu na otehotnenie.
Pri mužskej plodnosti však existujú samostatné údaje naznačujúce, že veľmi časté a intenzívne prehrievanie môže dočasne ovplyvňovať spermatogenézu. Ak má muž zhoršený spermiogram alebo sa pár snaží dlhšie, môže byť práve toto jedna z praktických otázok, ktoré stojí za to prebrať s andrológom.
Jedna štúdia nemení pravidlá snaženia
Na fertility výskume je fascinujúce, koľko rôznych faktorov môže s našou reprodukciou súvisieť. Zároveň však môže byť veľmi ľahké dostať sa do opačného extrému.
Správne jesť. Správne spať. Správne cvičiť. Správne načasovať sex. A teraz ešte sledovať teplotu?
Nie.
Výsledok tejto štúdie by nemal byť ďalšou vecou, ktorú musíte počas snaženia kontrolovať. Je skôr ďalším kúskom skladačky ukazujúcim, že ľudská plodnosť vzniká z interakcie mnohých biologických, behaviorálnych aj environmentálnych faktorov. A väčšinu z nich nikdy nebudeme vedieť kontrolovať dokonale.
Čo si z dnešného článku odniesť
Veľká štúdia 14 029 184 párov pripravujúcich sa na tehotenstvo našla súvislosť medzi výrazným tepelným aj chladovým stresom a dlhším časom do otehotnenia. Počas obdobia plánovania tehotenstva bolo teplo spojené s time ratio 1,253 a chlad s 1,259. Výskumníci našli aj malé súvislosti s abnormalitami TSH, tie však vysvetľovali iba malú časť celkového vzťahu.
Najdôležitejšie však je: štúdia neukazuje, že horúce alebo studené počasie spôsobuje neplodnosť a nie je dôvod plánovať snaženie podľa ročného obdobia. Ide o observačný výskum, ktorý ukazuje asociáciu, nie príčinu.
Beyond Fertility
Keď sa snažíte otehotnieť, zo všetkých strán môžete počúvať ďalšie a ďalšie veci, ktoré by ste „mali“ robiť.
Cieľom fertility coachingu Beyond Fertility nie je pridať na tento zoznam ďalšie pravidlá. Spoločne môžeme oddeliť faktory, ktoré majú vo vašej situácii skutočný význam, od tých, ktoré vám prinášajú najmä ďalší tlak.
Zdroje
Environmental heat and cold stress, thyrotropin abnormalities, and reduced fecundability in 14 million Chinese couples: A nationwide preconception cohort study. Environmental Research, Volume 298, 1 June 2026, 124192.
Environmental Research – hlavná štúdia
Pre širší kontext prirodzenej plodnosti je užitočné aj stanovisko Fertility and Sterility, podľa ktorého pravidelný styk každé 1–2 dni počas plodného okna maximalizuje šancu na počatie a zdravý životný štýl má zmysel podporovať u oboch partnerov.
