Pre mnohé ženy nezačína náročnosť IVF odberom vajíčok ani embryotransferom. Začína doma. Injekciami. Každý deň v približne rovnakom čase. Príprava lieku. Kontrola dávky. Ihla. A na druhý deň znova. Pre niekoho je to iba nepríjemná rutina. Pre inú ženu môže byť každá injekcia ďalšou pripomienkou, že práve prechádza fertility liečbou.
Čo keby sa táto časť IVF dala výrazne zjednodušiť? Nová randomizovaná klinická štúdia publikovaná 25. septembra 2026 v Human Reproduction testovala nezvyčajný prístup k ovariálnej stimulácii. Autori ho nazvali: „two-shot protocol“ – protokol dvoch injekcií.
Prečo je pri IVF potrebných toľko injekcií?
Pri prirodzenom cykle zvyčajne dozrie jedno vajíčko. Pri IVF sa snažíme stimulovať vaječníky tak, aby v jednom cykle dozrelo viac folikulov a bolo možné získať viac vajíčok. Na to sa používajú gonadotropíny – hormóny stimulujúce rast folikulov. Klasické stimulačné protokoly preto často znamenajú opakované podkožné injekcie počas približne 8–12 dní, pričom presný protokol a dávkovanie sa individuálne líšia.
Existuje však aj corifollitropin alfa. Ide o dlhšie pôsobiaci FSH prípravok, pri ktorom jedna injekcia dokáže podporovať rast folikulov niekoľko dní. Vedcov preto napadla jednoduchá otázka: Mohli by dve takéto injekcie nahradiť väčšinu každodenného injekčného FSH?
Ako vyzeral nový „two-shot“ protokol?
Do randomizovanej štúdie bolo zaradených 194 žien vo veku do 40 rokov. Všetky podstupovali ovariálnu stimuláciu v rámci elektívneho zmrazenia vajíčok, nie IVF s okamžitým vytváraním embryí. Ženy boli náhodne rozdelené do dvoch skupín.
V experimentálnej skupine dostali: 1. injekciu corifollitropinu alfa v 1. deň stimulácie a 2. injekciu v 5. deň. Kontrolná skupina dostala jednu injekciu corifollitropinu alfa na začiatku a od ôsmeho dňa pokračovala každodennými injekciami recombinantného FSH.
V oboch skupinách sa na potlačenie predčasného LH vzostupu používal perorálny desogestrel a na finálne dozretie vajíčok následne GnRH agonista. Takže názov „two-shot“ treba chápať trochu opatrne. Neznamená to, že celý IVF/egg-freezing cyklus pozostával doslova iba z dvoch úkonov alebo že nebola potrebná záverečná trigger injekcia. Podstatou bolo výrazné obmedzenie opakovaných FSH injekcií počas stimulácie.
A koľko vajíčok získali?
Toto bola hlavná otázka štúdie. Výskumníkov zaujímali najmä zrelé MII oocyty – vajíčka v štádiu vhodnom na oplodnenie alebo zmrazenie. Priemerný počet zrelých vajíčok bol: 6,14 pri two-shot protokole oproti 7,19 pri konvenčnom protokole.
Rozdiel teda predstavoval približne jedno zrelé vajíčko. Pri celkovom počte získaných vajíčok boli výsledky: 8,09 vs. 9,11 vajíčka. Na prvý pohľad vyzerajú výsledky pomerne podobne. Lenže štúdia mala jeden veľmi dôležitý detail.
Vedci nemohli potvrdiť, že nový protokol je rovnako účinný
Štúdia bola navrhnutá ako tzv. non-inferiority trial. Výskumníci sa teda nesnažili dokázať, že dve injekcie sú lepšie. Chceli ukázať, že výsledok nie je klinicky významne horší než pri štandardnom postupe. Vopred si stanovili hranicu rozdielu 1,5 zrelého vajíčka. Hoci priemerný rozdiel bol iba približne jedno vajíčko, interval spoľahlivosti siahal za vopred stanovenú hranicu.
Preto výskumníci nemohli štatisticky potvrdiť non-inferioritu nového protokolu. A toto je presne príklad, keď titulok: „Dve injekcie fungovali rovnako ako klasická stimulácia“ by bol príliš silný. Dáta to zatiaľ neumožňujú povedať.
Je jedno vajíčko pri IVF veľa alebo málo?
To závisí od konkrétnej ženy. Ak jedna žena získa 15 vajíčok namiesto 16, rozdiel jedného oocytu nemusí byť veľmi významný. Ak však iná žena očakáva iba tri alebo štyri zrelé vajíčka, jedno vajíčko môže predstavovať podstatnú časť celého výsledku stimulácie.
Aj autori preto upozorňujú, že hoci priemerný rozdiel približne jedného MII oocytu pravdepodobne nebude klinicky významný pre každú pacientku, potrebujeme väčšie štúdie, než bude možné nový postup považovať za rovnocenný.
Čo sa naopak veľmi nelíšilo?
Dĺžka stimulácie bola takmer identická: 10,27 dňa pri two-shot protokole a 10,19 dňa pri štandardnom protokole. Podobný bol aj počet väčších folikulov v deň triggeru. Zaujímavý rozdiel sa však objavil v hladinách FSH. Tie boli pri two-shot protokole výrazne vyššie na ôsmy deň stimulácie a zostávali vyššie aj v deň triggeru. Je to jeden z dôvodov, prečo nový protokol potrebuje ďalšie skúmanie.
Menej injekcií nie je iba otázkou pohodlia
Mohlo by sa zdať, že počet injekcií je pri IVF detail. Nie je. Samotní autori upozorňujú, že opakované každodenné injekcie predstavujú významnú časť záťaže kontrolovanej ovariálnej stimulácie.
Menej injekcií môže znamenať: menší stres z aplikácie, menej priestoru na chybu pri dávkovaní, jednoduchšiu organizáciu liečby a menší pocit, že sa celý deň točí okolo IVF. A práve tu je podľa mňa táto štúdia najzaujímavejšia. Nie preto, že by sme zajtra mohli nahradiť štandardnú stimuláciu dvoma injekciami.
Ale preto, že ukazuje smer, ktorým sa fertility medicína môže posúvať: nielen k vyššej úspešnosti, ale aj k liečbe, ktorá je pre pacientku jednoduchšia.
Znamená to, že sa čoskoro bude IVF stimulovať iba dvoma injekciami?
Zatiaľ nie. Štúdia mala iba 194 účastníčok a bola vykonaná v jednom centre. Ešte dôležitejšie je, že ženy podstupovali elektívne zmrazenie vajíčok. Výskumníci teda nemohli porovnať: mieru oplodnenia, kvalitu embryí, počet blastocýst, mieru implantácie, klinické tehotenstvo ani živonarodenie.
To sú pri IVF zásadné výsledky. Nemôžeme preto povedať, že „two-shot IVF“ má rovnakú úspešnosť ako klasické IVF. Táto štúdia odpovedala na oveľa užšiu otázku: dokážeme pomocou veľmi zjednodušenej stimulácie získať podobný počet zrelých vajíčok? Odpoveď zatiaľ znie: výsledky boli blízke, ale štatisticky sa nepodarilo potvrdiť, že nový protokol nie je horší.
A čo ženy s nízkou ovariálnou rezervou?
Tu by som bola ešte opatrnejšia. Do štúdie boli zahrnuté ženy s AFC pod 20 a AMH ≤3 ng/ml, ale štúdia nebola navrhnutá tak, aby dokazovala účinnosť two-shot protokolu pre konkrétnu skupinu poor responders. Pri žene, od ktorej očakávame iba malý počet vajíčok, môže byť maximalizácia každého potenciálneho zrelého oocytu veľmi dôležitá.
Preto výsledok určite nie je dôvodom pýtať si od kliniky tento protokol namiesto individuálne nastavenej stimulácie. Je však úplne legitímne pýtať sa: Prečo ste pre mňa zvolili práve tento stimulačný protokol? A to je otázka, ktorú by som si na prvú IVF konzultáciu pokojne zapísala.
IVF nemusí napredovať iba cez nové technológie embryí
Keď počujeme „inovácia v IVF“, často si predstavíme: AI výber embryí, genetické testovanie, time-lapse inkubátory alebo nové laboratórne technológie.
Ale inovovať sa dá aj oveľa jednoduchšia časť liečby. Skúsenosť pacientky. Ak budú budúce väčšie štúdie schopné potvrdiť porovnateľné výsledky pri výrazne menšom počte injekcií, môže to byť veľmi praktická zmena. Nie technologicky veľkolepá. Ale pre ženu, ktorá stojí večer v kuchyni s ďalšou injekciou v ruke, možno veľmi podstatná.
Čo si z dnešného článku odniesť
Nová randomizovaná štúdia publikovaná 25. septembra 2026 v Human Reproduction porovnala nový „two-shot“ stimulačný protokol so štandardnejším postupom u 194 žien podstupujúcich elektívne zmrazenie vajíčok. riemerný počet zrelých MII vajíčok bol 6,14 vs. 7,19. Rozdiel nebol štatisticky významný, ale štúdii sa zároveň nepodarilo splniť vopred stanovené kritérium non-inferiority. OUP Academic
Takže zatiaľ nie: „IVF bude potrebovať iba dve injekcie.“ Skôr: „Vedci skúmajú, či môžeme ovariálnu stimuláciu výrazne zjednodušiť bez toho, aby sme prišli o jej účinnosť.“ A práve snaha robiť IVF nielen účinnejšie, ale aj menej zaťažujúce pre pacientku, je na tejto štúdii veľmi zaujímavá.
Beyond Fertility
Ak vás čaká IVF a máte pocit, že dostávate naraz množstvo informácií o stimulácii, liekoch, odberoch, embryách a rozhodnutiach, nemusíte sa v tom orientovať sama.
Vo fertility coachingu Beyond Fertility si môžeme prejsť jednotlivé kroky liečby, pripraviť otázky na konzultáciu a vytvoriť priestor aj na to, ako celým procesom prejsť psychicky a prakticky.
Zdroje
Donno V. et al., “The two-shot protocol. A randomized controlled trial of a novel two-injection ovarian stimulation strategy”, publikovaná 25. septembra 2026
