
O kyseline listovej väčšinou začneme hovoriť v súvislosti s tehotenstvom. A má to dobrý dôvod. Folát je dôležitý pre správny vývoj embrya a užívanie kyseliny listovej pred počatím patrí medzi najstabilnejšie odporúčania pre ženy plánujúce tehotenstvo. Nová štúdia však položila trochu inú otázku:
Môže mať dostatok folátu význam už pre samotnú schopnosť otehotnieť?
Výsledky sú zaujímavé. Zároveň sú krásnym príkladom toho, prečo pri fertility výskume potrebujeme rozlišovať medzi tým, čo štúdia naznačuje, a tým, čo už môžeme považovať za dokázané.
Vedci sledovali 1 475 žien plánujúcich tehotenstvo
Nová štúdia skúmala ženy zapojené do predmanželského zdravotného programu v dvoch oblastiach čínskej provincie Shanxi. Do analýzy bolo zahrnutých 1 475 žien, ktoré predtým neboli tehotné. Výskumníci sa na folát nepozreli iba jedným spôsobom.
Sledovali:
- užívanie kyseliny listovej,
- množstvo folátu prijatého zo stravy,
- koncentráciu folátu v červených krvinkách,
- a následne čas potrebný na otehotnenie.
To je podstatné. Štúdia sa teda nepozerala na výsledky IVF ani na kvalitu embryí v laboratóriu. Sledovala ženy, ktoré sa pokúšali prirodzene otehotnieť.
Čo zistili?
Keď výskumníci analyzovali suplementáciu kyselinou listovou spolu so stravou a hladinou folátu, užívanie kyseliny listovej bolo spojené s vyššou pravdepodobnosťou otehotnenia v jednotlivých cykloch. Súvislosť sa objavila pri sledovaní po 6, 12 aj 24 mesiacoch. Na prvý pohľad by teda titulok mohol znieť:
„Kyselina listová vám pomôže otehotnieť.“
Lenže takýto záver by bol príliš jednoduchý. A možno aj zavádzajúci.
V štúdii totiž kyselinu listovú užívalo veľmi málo žien
Z 1 475 účastníčok uviedlo suplementáciu kyselinou listovou na začiatku štúdie iba 24 žien – približne 1,6 %. To je veľmi malá skupina. Výsledok preto môže byť zaujímavým signálom, ale nemôžeme z neho spoľahlivo povedať:
Ak začnem užívať kyselinu listovú, zvýšim svoju šancu otehotnieť o konkrétne percento. Ani samotní autori takýto záver nerobia. Píšu, že výsledky ukazujú potenciálnu pozitívnu súvislosť, ktorú treba potvrdiť ďalšími štúdiami.
A čo folát zo stravy?
Tu sú výsledky ešte zaujímavejšie. Vedci sledovali príjem viacerých skupín potravín a ich vzťah k hladine folátu v organizme. Vyšší príjem niektorých potravín skutočne súvisel s vyššími koncentráciami folátu v červených krvinkách. Ale vyšší príjem folátu zo stravy sám osebe nevykazoval jednoznačnú súvislosť s rýchlejším otehotnením. Jedna potravinová skupina však vyčnievala.
Prekvapenie: morské plody
Ženy, ktoré jedli morské plody jeden- až trikrát týždenne, mali v tejto štúdii približne o 23 % vyššiu pravdepodobnosť počatia v danom cykle než porovnávacia skupina. To však neznamená, že morské plody sú novou „fertility superpotravinou“. Môžu byť napríklad súčasťou celkovo kvalitnejšieho spôsobu stravovania a obsahujú množstvo ďalších živín – bielkoviny, omega-3 mastné kyseliny, jód, selén či vitamín D.
Pri observačnej štúdii je veľmi ťažké oddeliť všetky tieto faktory. Výsledok preto treba vnímať skôr ako ďalšiu indíciu, že pri plodnosti môže byť dôležitejší celkový spôsob stravovania než jedna zázračná potravina. A to veľmi dobre zapadá aj do ďalších výskumov z posledného obdobia.
Nie jedna „fertility diéta“, ale kvalitná strava
V inom predkoncepčnom výskume publikovanom v roku 2026 sledovali vedci 1 406 žien z Veľkej Británie, Singapuru a Nového Zélandu, ktoré plánovali otehotnieť a nemali známu poruchu plodnosti. Ženy s jedálničkom bohatším na zeleninu, ovocie a orechy mali v tejto kohorte kratší čas do otehotnenia a vyššiu pravdepodobnosť počatia počas jedného roka.
Ďalšia štúdia zase zistila, že stravovací vzorec s vyšším zápalovým potenciálom bol spojený s nižšou pravdepodobnosťou počatia v jednotlivých cykloch. Jednotlivé štúdie sa líšia a observačný výskum nedokazuje príčinu. Spoločne však smerujú k pomerne rozumnému posolstvu:
Pri snažení o bábätko pravdepodobne nepotrebujeme dokonalú „fertility diétu“. Dôležitejšia môže byť dlhodobo kvalitná a pestrá strava.
Takže mám užívať kyselinu listovú preto, aby som rýchlejšie otehotnela?
Nie presne preto. Zatiaľ nemáme dostatok dôkazov na tvrdenie, že kyselina listová sama osebe skracuje čas potrebný na otehotnenie. Máme však veľmi dobrý dôvod užívať ju bez ohľadu na tento možný efekt. Kyselina listová sa odporúča už pred počatím predovšetkým preto, že dostatočný príjem folátu v najskorších týždňoch tehotenstva znižuje riziko defektov neurálnej trubice.
Nová štúdia k tomu pridáva zaujímavú hypotézu: možno jej význam nezačína až po oplodnení. Na potvrdenie toho však potrebujeme ďalší výskum.
A čo vysoké dávky?
Ani tu neplatí „viac je lepšie“.
Výsledok novej štúdie nie je dôvodom začať užívať niekoľkonásobne vyššie dávky kyseliny listovej. Pre väčšinu žien plánujúcich tehotenstvo sa štandardne odporúča približne 400 μg kyseliny listovej denne, začať ešte pred počatím. Vyššie dávky môžu byť vhodné v určitých zdravotných situáciách, ale tie patria do rúk lekára. Cieľom nie je maximalizovať množstvo doplnkov. Cieľom je mať dobré základy.
Čo si z dnešnej štúdie odniesť?
Možno je na nej najzaujímavejšie práve to, aká je obyčajná. Žiadny nový fertility supplement. Žiadna exotická superpotravina. Žiadny komplikovaný protokol. Len ďalší kúsok skladačky naznačujúci, že výživa ešte pred počatím môže byť súčasťou reprodukčného zdravia.
Kyselinu listovú má zmysel začať užívať ešte pred pozitívnym tehotenským testom. Pestrá strava bohatá na zeleninu, ovocie, strukoviny, orechy a ďalšie kvalitné potraviny dáva zmysel aj bez nálepky „fertility“. A jedna nová štúdia nie je dôvodom začať kontrolovať každé sústo. Pretože pri snažení o bábätko nepotrebujeme robiť všetko dokonale.
Potrebujeme predovšetkým robiť rozumné veci dostatočne dobre – a dlhodobo.
Zdroje:
Hlavná štúdia – PubMed
Štúdia NiPPeR – Nutrition Journal
Štúdia o zápalovom potenciáli stravy – PubMed
